Prečo deti (ne)športujú?

Prečo deti (ne)športujú?

Pravidelná fyzická aktivita je jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môžeme urobiť pre dobré zdravie nás a svojich detí. Všetci rodičia chceme, aby boli naše deti zdravé a pohybovo aktívne. Pravidelný pohyb v adekvátnej miere je práve jeden zo spôsobov, ako vieme našim deťom dopomôcť k fyzickému a psychickému zdraviu. Fyzická aktivita podporuje silné svaly a kosti a podporuje zdravie srdca a pľúc. Pravidelné cvičenie môže zvýšiť akademický výkon a pamäť detí a dokonca znížiť príznaky depresie u detí v školskom veku, podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb.

Koľko pohybu deti potrebujú?

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča 60 minút dennej pohybovej aktivity deťom vo veku 5-17 rokov. Mnohým mladým ľuďom sa to však ľahko povie, no ťažšie už urobí. Podľa viacerých svetových štúdií iba 30% detí a adolescentov celosvetovo spĺňa odporúčanú dennú dávku pohybu.

Opačným problémom však je, keď deti venujúce sa určitému športu, trénujú viac, ako by bolo vhodné vzhľadom na ich vek a biologický vývin. Vedecké výskumy potvrdzujú, že ani jeden extrém nie je najlepším riešením. Na jednej strane deti bez pohybu so stúpajúcou nadváhou a zdravotnými komplikáciami a na strane druhej športujúce deti s nadmerným zaťažením a z toho vyplývajúcimi zraneniami.

Načo si dať pozor pri tréningu detí?

Zvýšenie fyzickej aktivity detí a mládeže sa stalo prioritou viacerých krajín. Práve preto zakomponovali do svojich národných športových organizácií koncept dlhodobej športovej prípravy mládeže (LTAD).

Je to v jednoduchosti návod ako postupovať pri výchove športujúcej mládeže. Nielen v zmysle športových úspechov v dospelosti, ale aj vytvorenia si vzťahu k športu a pohybu na celý život.

V našej krajine sa už tiež začína tento pojem čoraz častejšie vyskytovať vo viacerých športoch. Dôležité je tento koncept ďalej medzi trénermi na Slovensku šíriť, z viacerých dôvodov:

  • Všeobecný telesný vývoj detí bez skorej športovej špecializácie
  • Udržanie detí pri organizovanom športe
  • Optimálne tréningové zaťaženie vzhľadom k vývoju dieťaťa

Náš postup pri práci s mládežou

Jedného dňa k nám do športového centra zavítal rodič so synom, ktorý hráva hokej a dopočul sa od známych, že by bolo vhodné popri hokeji zaradiť tréningy v posilňovni.

Úloha znela veľmi jasne a striktne: “môj syn je pomalý a potrebujem, aby mal na ľade väčšiu dynamiku a rýchlosť”. Túto vetu počúvam minimálne raz týždenne od viacerých rodičov. Problém primárne nemusí byť v tom, že by boli deti pomalé, ale pravdepodobne rodičia a tréneri netušia v akej fáze dospievania sa ich dieťa nachádza. Možno sa práve nachádza v období nástupu puberty, ktoré ovplyvní aj jeho športové výkony.

Prvý krok, ktorý u nás každé športujúce aj nešportujúce dieťa vykoná, je vstupná diagnostika.

Je to pár základných pohybov, na základe ktorých zistíme, ako sa jednotlivé kĺby hýbu, či majú dostatočnú mobilitu alebo stabilitu. Ďalej ich nechávame vykonať pár skokov, drepov či kľukov.

Jednoducho si spravíme obraz o ich pohybových schopnostiach. K tomu pridáme výpočet biologického veku, a snažíme sa získať informácie o ich počte hodín strávených tréningom.

Rovnako som to urobil aj pri diagnostike spomínaného hokejistu. Okrem toho, že sa práve nachádzal na začiatku puberty, pobolievalo ho koleno, nebol schopný vykonať 10 technicky správnych drepov na jednej nohe a otec dodal, že za posledné dva mesiace pribral 4kg.

Pri zmienke o počte tréningov a zápasov za jeden týždeň som už všetky súvislosti chápal.

Navrhol som najskôr vyriešiť bolesť kolena a odpočinúť si od behu, skokov a podobných činností vyvolávajúcich bolesť. Hokej obmedziť na polovičný počet tréningov. Samozrejme sa tento návrh nestretol s pochopením. Veď už najbližší víkend hrá syn veľmi ťažký zápas a musíme vyhrať.

Snažil som sa podrobne otcovi a jeho synovi vysvetliť, prečo sa jeho výkonnosť znížila a prečo nie je aktuálne schopný urobiť napr. drep bez bolesti alebo prečo je pomalší pri šprinte ako pred nedávnom.

Najčastejšie chyby pri práci s mládežou

Na tomto príbehu by som rád poukázal na nedostatky, ktoré sa vyskytujú pri práci s mládežou:

Športové kluby sú od mladého veku orientované na víťazstvo a častokrát hrajú len tí najlepší hráči, nakoľko tím musí za každú cenu vyhrať. O niečo menej šikovní hráči sú potom celý zápas na striedačke.

Víťazstvo je samozrejme v športe dôležité, ale orientácia týmto smerom v skorom veku má svoje negatíva.

Príliš veľa špeciálneho tréningu v mladom veku môže spôsobiť vyhorenie, zranenia atď… Stretávam sa s deťmi ktoré hrajú hokej v klube 5x za týždeň, potom majú špeciálny strelecký tréning, ďalší deň korčuliarsky tréning a cez víkend je turnaj kde sa hrajú tri zápasy za jeden deň.

Ďalším nedostatkom je absencia spontánnych hier v tréningu a vo voľnom čase. Deti na tréningu by mali mať aj voľnosť, ak im budeme stále hovoriť urob toto, teraz vystreľ a teraz prihraj, nebude sa rozvíjať ich kreativita.

Nerešpektovanie biologického veku môže spôsobiť, že prehliadneme veľa talentovaných športovcov. Každé dieťa sa vyvíja iným spôsobom. Dvaja rovesníci vo veku 12 rokov môžu byť odlišní aj o 20 cm alebo 20 kg. A takíto dvaja športovci by pravdepodobne mali trénovať každý iným spôsobom. Ale keďže majú rovnaký rok narodenia, budú zaradení do rovnakej vekovej kategórie daného športu. Vo výkonnosti to môže spôsobiť výrazné rozdiely, a preto by mali najmä tréneri a rodičia vedieť ako s danou situáciou naložiť správne.

Koncept LTAD, ktorý som spomínal na začiatku, je už dlhodobo úspešný napr. v Nórsku.

Nedávno som čítal o futbalovom klube Byrne FC, kde vyrastal futbalista Erling Haaland.

Chlapci v tomto klube do 10 rokov trénujú 1-2x týždenne, od 11-13 rokov trénujú 2-3x za týždeň, na konkrétny herný post sa špecializujú až v 15 rokoch a prvý turnaj absolvujú okolo 13 rokov.

Pri väčšine športov u nás sa stretávame s tým, že deti (vek 11-14) trénujú 6x do týždňa a z toho jeden alebo dva dni sú dvojfázové tréningy. Spolu cca 10-12 hodín. A samozrejme cez víkend sú zápasy alebo turnaje. Takže si môžeme pár ďalších hodín prirátať, v závislosti od konkrétneho športu.

Keď sa nad tým zamyslím, tak mi z toho vychádza, že trénujú viac hodín ako profesionálni športovci.

Nezabúdajme, že sú to deti vo vývoji, ktoré ešte nemajú kosti pevne zrastené, nemajú vyvinuté štruktúry na to, aby takéto enormné zaťaženie zvládli v zdraví a bez zranení.

Vedeli ste, že najviac kritickým obdobím je puberta, kde dochádza k prudkému rastu. K nástupu puberty alebo maximálnej rýchlosti rastu dochádza ak dieťa dosiahlo 85% zo svojej predikovanej výšky. V tomto období sa mení celé telo najmä vplyvom hormónov, dochádza k prudkému nárastu končatín a zvyšovaniu telesnej hmotnosti.

Preto je dôležité pravidelne monitorovať telesnú výšku a brať do úvahy, že nástup puberty je u každého veľmi individuálny.

Obdobie puberty, z dôvodu veľkých telesných zmien môže znamenať dočasné zníženie alebo zastavenie výkonnosti dieťaťa. Deti sú často unavené, nevládzu, tréningy im prídu ťažšie, často sú menej šikovné v technike svojho športu. Ale myslite na to, že deti získavajú nové telo a potrebujú čas prispôsobiť sa a adaptovať.

Pre deti v tomto období sú typické zranenia z preťaženia. K týmto zraneniam dochádza z dôvodu rýchleho nárastu telesnej hmotnosti a vývoja kostí, šliach a svalov. Takéto zranenie sú často chronické a ich liečba si vyžaduje čas. Preto je dôležitá prevencia. Príčinou týchto zranení u detí je vždy neadekvátna záťaž !!!

Dlhodobý systém práce s mládežou – LTAD (long term athlete development)

Vyskúšajte nechať deti vykonávať napr. 2-3 rôzne druhy športu, pri ktorých sa budú zabávať. Za ideálnych okolností by mali deti vyskúšať do určitého veku čo najviac druhov športu. Podporuje to aj viacero vedeckých štúdií, ktoré zistili, že hráči amerického futbalu draftovaní v prvom kole (NFL), vykonávali do 15 rokov viacero športov. Naopak deti venujúce sa len jednému športu od mladého veku sú vystavení tzv. predčasnej športovej špecializácií. Tento pojem sa často spája s deťmi, ktorých šport prestane baviť, alebo z určitého dôvodu už nemôžu daný šport vykonávať v príliš mladom veku.

Multi-športovci bývajú menej zranení, majú väčší potenciál byť úspešní, a vykonávajú daný šport dlhšie ako deti špecializujúce sa na jeden šport v mladom veku.

Ak vaše dieťa baví iba jeden šport a chce sa mu venovať každú voľnú chvíľu, podporte ho v tom. Ale myslite na to, aby organizovaným tréningom netrávilo každý deň príliš veľa hodín. Na miesto toho si napríklad futbalista spontánne zahrá vo voľnom čase futbal s kamošmi len tak na dvore a pre zábavu.

Ak ste sa dočítali až sem, teraz príde odpoveď na jednu z najčastejších otázok.

 

Aký je najlepší tréningový plán na letnú prípravu pre hokejistov do 10-12 rokov?

  1. Nechajte deti hrať sa v lete iný šport ako hokej
  2. Zrušte všetky tréningové kempy, tábory a sústredenia počas letných prázdnin, vyberte jeden kde bude mať vaše dieťa najviac kamošov
  3. Zrušte všetky individuálne tréningy na ľade, ktoré ste mali plánované
  4. Prečítajte si ešte raz krok 1 až 3
  5. Choďte do najbližšieho obchodu a kúpte bicykel pre vás a vaše dieťa
  6. Prevezte sa na bicykli v prírode s celou rodinou
  7. Chodte do najbližšieho obchodu a kúpte rybársku udicu
  8. Vezmite vaše dieťa na ryby
  9. Zopakujte kroky 5 až 8 pričom si ešte raz prečítajte krok 1 až 3
    (MIKE BOYLE)

Martin Trebatický
Health&Performance